Obnoviteľné zdroje majú prednosť

Valeria KnapováLeave a comment

Ešte minulý rok som rozmýšľala, že si kúpim kovové špirály do paradajok – nie su z plastu ale z kovu, ktorý sa bude dať recyklovať, tak som si povedala, že prečo nie…

Túto jar mi to však už nepríde ako dobrý nápad – kovové (či už hliníkové, oceľové alebo nerezové) drôty – to znamená, že musela byť niekde (v drvivej väčšine prípadov v Číne) vyťažená železná alebo hliníková ruda, následne roztavená a prevezená loďami k nám – na Slovensko.

Ťažba rudy to však nie je ako hranie sa s pieskom – pozrime sa, čo ostalo po ferozliatinárskych závodoch v Istebnom na Orave, či  po hlinikárni v Hliníku nad Hronom… Niekde na ďalekom východe to s ekológiou nebude o nič lepšie a obávam sa, že to bude výrazne horšie 🙁 Prevoz cez pol sveta – ďalšia spotreba neobnoviteľných zdrojov kvôli pár minútam času a neprekonanej lenivosti…

A tak sme tento rok do hrachu opäť dávali  palice, čo ostali po topinambure (vyzerajú ako hrubý rákos) a k paradajkám a k fazuli opäť zasadíme lieskové palice 🙂

PS: Na uväzovanie paradajok už pár rokov používam natrhané pásy zo starých bavlnených posteľných obliečok – nezarezávajú sa do stoniek ako špagát a po použití môžu ísť na kompostovisko…

 

Doska na krájanie – drevená alebo plastová?

Valeria KnapováLeave a comment

Najdôležitejšia pomôcka šéfkuchára je poriadny ostrý nôž. Ale ten môže dobre pracovať len vtedy, ak má bezpečnú a kvalitnú dosku na krájanie (lopár, lopárik, denko…). Bezpečnú v tom zmysle, že sa na nej nebudú množiť baktérie, ktoré by následne mohli spôsobiť žalúdočné a črevné problémy – Salmonela, E coli, Listieria, Campylobacter, zlatý stafylokok…

Do úvahy prichádzajú viaceré materiály. Kým sklo a nerez sú z hľadiska zdravotnej nezávadnosti najlepšie, nôž sa im nepoteší – rýchlo ho zatupia. Ostávajú plastové a klasické drevené dosky. Ktorá z nich je lepšia?

Ekologická stránka je jasná – plastové dosky sú síce lacnejšie a žiaria farbami, ale iba niektoré sú recyklovateľné (záleží od použitého plastu – silikón sa recyklovať nedá) a  životnosť je tiež otázna. Ale čo ak počas používania sú bezpečnejšie? Predsa nebudeme riskovať zdravie kvôli ekológii….

Všimli ste si, ako vyzerajú plastové dosky po pár mesiacoch používania? Dva ilustračné obrázky zo stránky http://blog.mcclureblock.com/wood-vs-plastic-cutting-boards-the-great-culinary-debate/ hovoria za všetko:

 

Vyzerá Vaša doska podobne? Pravdepodobne všetky chýbajúce plastové čiastočky skončili vo Vašom tanieri. O vplyve plastov na naše zdravie napíšem viac inokedy – ale nebude to príjemné čítanie.

A ako je to s baktériami? Na veterinárnej škole v Kalifornii robili výskum a zisťovali, z ktorého materiálu sa dajú baktérie lepšie odstrániť. Z novej plastovej to bolo výrazne lepšie ako z drevenej. Ale akonáhle sa objavili na plastovej doske škrabance od noža, z nich sa baktérie prakticky nedali dostať von a množili sa v nich. Pri dreve to bolo inak – v zárezoch a škrabancoch sa baktérie síce nachádzali, ale nedokázali sa v nich množiť až hynuli (ostali akoby zavreté v rezoch). Takže v konečnom dôsledku bolo baktérií na drevenej doske výrazne menej ako na plastovej. Porovnávali sa 4 rôzne druhy plastu a 10 druhov tvrdého dreva a drevo z testu vždy vyšlo lepšie.

Z akého dreva by doska mala byť? Z tvrdého – aby ste nejedli triesky 😀 Teda breza, orech, čerešňa, dub, buk, jaseň alebo z bambusu. Môžu byť lepené alebo z jedného kusa. Na jednej strane sú lepené kvalitnejšie – menej sa krútia a viac vydržia. Na strane druhej bez lepidla = bez nebezpečnej chémie.

A ako najlepšie vyčistiť dosku?  Jedni tvrdia, že drevenú dosku môžete na chvíľu vložiť do mikrovlnky, ale nesmie obsahovať kovové časti. Iní  to naopak neodporúčajú a tvrdia,že stačí horúca voda a saponát (samozrejme, že ekologicky rozložiteľný :-). Ale všetci sa zhodnú, že ju nesmiete umývať v umývačke riadu. To by Vám dlho nevydržala. Pachy z dosky odstránite citrónom alebo octom a pravidelne by ste ju mali natierať horúcim jedlým olejom – poteší sa, a Vy sa budete môcť tešiť z jej dlhého života…

PS: Najlepšiu dosku nekúpite v obchodnom dome, ale od remeselníkov na trhoch 🙂

Nakupovanie

Valeria Knapová2 komentáre

Ak nakupujete v obchode pečivo, ovocie a zeleninu, máte na výber medzi mikroténovými vreckami a papierovými. Ak sa chcete vyhnúť plastom, siahnete po papierových a hoci sa môže zdať, že papierové vrecká sú lepšie ako mikroténové, ich ekologická stopa je väčšia (ťažba dreva, výroba papiera, preprava) – museli by ste ich použiť aspoň trikrát. To je ale pri ich kvalite takmer nemožné. Taktiež mnohé vrecká, najmä na sladké a slané pečivo sú kombinované – papier a plast. Nie, nejde o celofán, ktorý by sa rozložil. Zistíte to tak, že vrecko ponoríte do vody. Celofán vodu nasaje ako papier, plast sa nezmení.

Takže čo teraz?

Základ je odmietať odpad už na vstupe – nakupovať do vlasných vreciek a tašiek. Ja ich mám niekoľko, keďže nakupujem „po ceste“. Tašky a vrecká musia byť v kabelke, batohu aj v aute, aby boli kedykoľvek poruke.

Nákupných látkových tašiek je dnes na trhu už nepreberné množstvo, takže dostať sa k nejakej nie je problém.

Pečivo (rožky, žemle, chlieb) kupujem do ušitých bavlnených vreciek 30x40cm na zaťahovanie (môžete ich ušiť zo staršieho posteľného prádla) alebo do bavlnených tašiek. Kúpiť sa dajú napríklad tu.

Vrecká na zeleninu som si pôvodne ušila z juty, pretože na trhu žiadne sieťové ešte neboli a záclona sa mi na tento účel zdala predsa len trošku tenká. Ale dnes si už myslím, že by to zvládla. Ak nešijete, na trhu sú už aj bavlnené sieťové vrecká  a tašky prípadne vrecká z umelých materiálov. Vrecká potrebujete aj na nákup 3kg jabĺk aj na 2 citróny. Preto sa oplatí ich mať viac vo viacerých veľkostiach.  Mnohé druhy sezónnej zeleniny sa dajú nakupovať na kusy, zväzky.

Najväčší oriešok bolo vyriešiť nákup sladkého a slaného pečiva. Áno, viem, že nie je zdravé, ale keď ho máme tak radi, čo s tým? 🙂
Posledný prírastok v našej zbierke vreciek je teda vrecko na takéto pečivo. Je ušité z husto tkanej záclonoviny (organza nie je dobrá, pretože jej oká sú dostatočne riedke na to, aby cez ne prepadli omrvinky) a je jednoducho skvelé – je ľahučké, malé, ľahko sa perie a ešte jednoduchšie suší.

Niekde som si prečítala, že látkové vrecká by sa mali použiť aspoň 130-krát, aby sa ich ekologická stopa vyrovnala tým mikroténovým. Oranžovú tašku už používam asi 8 rokov, jutové vrecká asi 5 rokov a o životnosť ostatných sa tiež neobávam 🙂

Čistenie hlavne v kúpelni

Valeria KnapováLeave a comment

Už nejaký ten čas nechodím do klasických drogérií – zistila som, že si tam vlastne nemám čo kúpiť. Niektoré čističe som nahradila ekodrogériou, ktorú objednávam cez internet vo veľkých baleniach a iné jednoducho tým, čo doma bežne máme.

Sóda bikarbóna dokonale nahradí všetky čistiace mlieka typu Cif. Stačí troška nasypať na umývadlo, obkladačky  alebo WC dosku a pretrieť utierkou.

Tiež sa s ňou dá vyčistiť pripálený hrniec – stačí posypať hrniec, naliať vodu a nechat prevrieť.

Rovnako aj rúra na pečenie. Stačí nasypať  a postriekať octom. Nechám pôsobiť aspoň 30 minút a potom to ide ľahko.

Kyselina citrónová má podobné vlastnosti ako ocot, ale vyzerá ako cukor, takže sa s ňou ľahšie manipuluje, nesmrdí a dávka potrebná na jeden rok čistenia Vám zaberie miesto ako dva zaváracie poháre. Je skvelá na čistenie rýchlovarnej kanvice a práčky od vodného kameňa.

A je z nej úplne najlepší WC čistič – stačí nasypať do WC misy,  nechať pôsobiť (od 10 minút po pár hodín, podľa toho, ako sa dostanem späť k čisteniu) a vykefovať. Hotovo.

Ani kyselinu citrónovú ani sódu bikarbónu však nekupujem v potravinách – je zbytočne drahá a zvyčajne v príliš malých baleniach. Väčšie balenia sa však dajú kúpiť v niektorých obchodoch (napr. DM drogérii) alebo vo firmách zaoberajúcich sa velkoobchodom s chémiou. Na http://www.pgchem.sk/ nájdete balenia od 0,5kg. Ja kupujem rovno 25kg balenia na http://www.slovchema.sk/.

25kg balenie by bolo pre mňa samotnú tak na 20 rokov, takže objednávam pre celé okolie 🙂 Na jednu rodinu to vychádza po cca 1,5kg sódy aj kyseliny na 1rok.  Produkcia odpadu takmer žiadna, ak nerátam tie dve vrecia, v ktorých príde 50kg chémie.

Cena čistiacich prostriedkov na vyššie spomenuté účely na 1 rok pre domácnosť s deťmi je cca 4€. A to už stojí za úvahu, nie?

Semiačka

Valeria KnapováLeave a comment

Ako slnko získava na sile, ťahá ma to do záhrady…Plánujem, hrabem, kopem, vysievam…

Apropo semiačka – dnes som si uvedomila, že aj pri vyberaní semienok by som mala viac rozmýšľať, ak nechcem plniť odpadkový kôš.

Niektoré boli iba v papierovom obale, niektoré výrobca zabalil nielen do papiera, ale ešte aj do viacvrstvového obalu.

Prezrela som všetky balíčky semienok, čo som doma mala a zdá sa, že niektorí výrobcovia častejšie používajú iba jeden obal, aj keď to neplatí pre danú značku vo všetkých prípadoch. Iní výrobcovia naopak systematicky balia všetky druhy semienok do dvoch obalov. Takto sú balené semienka Vilmorin a Nohel Garden.

Do jedného papierového obalu boli väčšinou zabalené semienka od Seva Moravia, Seva Flora a Seva Seed.

Seva Flora mi odpísala, že niektoré druhy semien musia baliť do dvoch obalov kvôli legislatíve a v snahe udržať dobrú kvalitu semien viac rokov.

Moravo Seed balí do dvojitého obalu semená, ktoré sa počítajú na kusy a maličké semená. V minulosti sa vraj používalo lepidlo na papier, ktoré znižovalo klíčivosť semien, a preto sa prešlo na dvojité balenie. Dnes už sa používa iné lepidlo, ale dvojité balenie pri viacerých druhoch ostalo 🙁

Seva Moravia dáva do dvoch obalov iba semienka s celkovou gramážou okolo 1g, aby nezapadli medzi spoje vreciek. Sem patria napríklad uhorky, paradajky, paprika – takže je to skôr výnimka 🙂

 

Ďalšou ekologickou možnosťou sú rôzne burzy a predajcovia pôvodných odrôd a semien z vlastnej produkcie. Ale zatiaľ som sa k nákupu od nich neodhodlala. Ak máte reálne skúsenosti s pestovaním zeleniny zo semienok od nich, budem rada, ak sa o ne podelíte 🙂

Jarná brigáda

Valeria KnapováLeave a comment

Niekedy stačí málo na to, aby ste zažili nezabudnuteľné popoludnie s kamarátmi, naučili deti niečo o prírode a ekológii, pomohli krajine okolo… Napríklad zorganizovať takú spoločnú čistiacu jarnú brigádu…

Potrebujete:

  • dohodnúť sa s obcou, kam s vyzbieraným odpadom, ak ho bude viac ako znesú kontajnery
  • vrecia na odpad – najlepšie 120l z pevného hrubého plastu
  • pracovné rukavice pre každého účastníka
  • igelitové tašky pre deti, aby do nich zbierali priebežne odpad a nemuseli stále naháňať dospelých s vrecami
  • sladká, slaná a iná motivačná odmena pre účastníkov
  • vozík na zvoz odpadu

Zápis z našej brigádnickej soboty:

4 km cesty medzi dvoma dedinami, 4 dospelí a 7 detí vo veku 1 až 9 rokov, 150 minút zbierania.

Výsledok: 13 x 120l vriec v plne naloženom vozíku…


Ďakujeme za krásne poobedie, Lenka a rodina 🙂

Ale zdá sa, že o rok budeme mať opäť čo zbierať – pri spiatočnej ceste už bola na ceste čerstvo vyhodená plechovka od piva …

Odpadové prechádzky

Valeria KnapováLeave a comment
Už sa stalo zvykom v našej rodine, že na výlety berieme tašku alebo vrecko na odpad, ktorý nájdeme pri potulkách prírodou (a niekedy nájdeme aj tašky hneď na začiatku prechádzky niekde zavesené na kríkoch)…
Ale na jar, keď zmizne sneh a ešte nestihli byliny vyrašiť a zakryť dôsledky ľudskej lenivosti, nedbalosti a hlúposti, naplníme tašiek rovno niekoľko (dnes to je pekná prehliadka obchodných reťazcov :-D)
 

Tak málo stačí  a aký veľký efekt to má…

Veľké skládky je  možné nahlásiť cez aplikáciu TrashOut. Po jej stiahnutí do mobilu stačí skládku odfotiť, odkliknúť približné množstvo a druh odpadu a odoslať. Aplikácia už sama doplní GPS súradnice. Údaje TrashOut pomôžu samosprávam, environmentálnym organizáciám a odpadovým spločnostiam v regióne. A teda aj nám a prírode . Jednoduchšie to byť nemôže.

PS: Okrem vrecka na odpad si treba zobrať so sebou aj rukavice. Najlepšie kožené pracovné – v obchodoch pre kutilov a v železiarstvach ich je dosť. Pre deti sa nám osvedčili Jay KIDS Červa.

Zbieraniu odpadu ZDAR!

Olej a masť

Valeria KnapováLeave a comment

Keď sme začali stavať dom, museli sme odstrániť skládku komunálneho odpadu po susedoch v jednej časti. Veľkú časť tvorili sklenené fľaše od oleja. Pamätáte sa ešte na ne? Boli zelené alebo hnedé, valcovité s „faldíkmi“ pod hrdlom. Po 10-15 rokoch, čo ležali niekde pod stromami som ich s pokojným svedomím odniesla do zberu skla – ešte majú pred sebou dlhý život.

Nie som zástanca regulácií, ale za zákaz predaja oleja v  plastových obaloch by som dvihla ruku.  Ak si aj kúpite olej v PET fľaši, po jeho minutí končí v komunálnom odpade – na každej zbernej nádobe na plasty je napísané, že tam nepatria plasty znečistené od oleja. A už ste skúšali vyčistiť zaolejovanú PET fľašu?

Bravčovú masť už kupujem priamo od výrobcu v sklenenej fľaši alebo si moji rodičia ešte dajú tú námahu a vytopia vlastnú. Lenže masť do palaciniek či bábovky nedám, a tak musím kúpiť olej. Lenže aký? Okrem špeciálnych za studena lisovaných olejov, ktoré sa u nás predávajú v skle, všetky ostatné oleje a tuky kúpite iba v plastovom obale.

Takže aké sú možnosti?

  1. Kúpiť olej v 5l bandaske – pri našej spotrebe oleja ju budeme míňať aspoň pol roka. Pol roka bude olej v kontakte so vzduchom, kde prebieha oxidácia oleja a jeho znehodnocovanie. Ekológia alebo zdravie?
  2. Poobzerať sa po oleji v  sklenených fľašiach – žiaľ, v supermarketoch v meste som stolový olej v skle nenašla.
  3.  Poobzerať sa po oleji v kovových bandaskách – ten na Slovensku tiež nenájdete. Ale Rakúsko je za rohom a tam ich majú niekoľko druhov. Takže aspoň pre nás je dilema vyriešená, keďže do Rakúska raz za čas zabehneme.

Lenže čo ostatní? Čo s tým množstvom plastového odpadu, ktorý vzniká po spotrebovaní oleja?

Bryndza a syry

Valeria KnapováLeave a comment

Jedným zo spôsobov, ako ušetriť obalový materiál, je nakupovať vo veľkom. Napríklad aj také výrobky ako je bryndza alebo syr.

Do nášho miestneho dedinského obchodu raz týždenne vozia nepasterizovanú bryndzu, ktorú bežne v supermarkete nekúpim alebo len v malých baleniach – stačilo si objednať celé 2kg balenie, doma si bryndzu rozdeliť do pohárov a zamraziť…

Podobne sa dajú nakupovať syry, mäso a mäsové výrobky.

Nakupovanie vo veľkom je naozaj eko (ekologické aj ekonomické), pretože ušetrím

  • obalový materiál
  • čas  – potom už len chodím do mrazáka, nie do obchodu
  • peniaze  – ak je to možné, využívam akcie

Bavlnené obrúsky a servítky

Valeria KnapováLeave a comment

Obrúsky akosi patria k stolovaniu. Scéna takmer každého filmu z vyššej spoločnosti: Dáma či pán si sadne k stolu, zoberie servítku z taniera alebo pohára, jemne ju preloží na polovice a položí vedľa príboru – to je začiatok slávnostného obeda, večere.

A všimli ste si,  z čoho sú vyrobené?

 

S papierovými obrúskami podobné ako s papierovými vreckovkami,  a tak sme papierové servítky chceli vymeniť za bavlnené. Výber však nie je ani zďaleka taký široký, ako je to pri látkových vreckovkách. Cena je tiež pomerne vysoká. Bavlnené servítky sú jednoducho znakom luxusu.

A tak znova prišiel na rad šijací stroj.

Tradičné sú servítky z jednofarebnej látky – bavlnené, saténové, hodvábne. Moderné hýria vzormi a farbami. Existuje množstvo spôsobov, ako sa dajú poskladať  – a na stole pôsobia naozaj elegantne.

Pôvodne som zamýšľala ostať verná tradícii, ale pri troch deťoch a ekologických čistiacich práškoch by na nich bolo vidieť každý fliačik – praktickejšie sú teda látky s potlačou, ideálne nepravidelnou. A ak máte radi paradajky, kečup a jedlá z nich ako my, oceníte servítky s odtieňmi oranžovej, červenej a hnedej 🙂

Kým klasické servítky sú štvorcové, moje sú trojuholníkového tvaru – bol to kompromis medzi funkčnosťou, estetikou, spotrebou materiálu a jednoduchosťou šitia.

Vystrihla som si štvorce cca 25 x 25cm až 28x28cm  – rozmer som prispôsobila podľa šírky látky. Preložila som na polovicu a z rubovej strany prešila okraje (okrem malého kúska, aby sa dali trojuholníky prevrátiť na lícnu stranu). Po prevrátení som ich ešte preštepovala jednoduchým stehom. Hotovo.

 

Dobrú chuť 🙂

Kŕmenie vtáčikov v zime

Valeria KnapováLeave a comment

Kŕmenie vtáčikov v zime je vďačná náučná aktivita pre deti. Aby sme mohli pozorovať vtáčstvo nepretržite, kŕmidlo sme postavili asi 2m pred okno.

Závesnú časť sme vyrobili zo zajačieho pletiva – vtáky oň ľahko zachytia a ľahko sa do neho dopĺňa loj alebo zmes semiačok zaliatych bravčovou masťou. Sem sa dá zavesiť aj jablko pre drozdy.

Druhá časť je so zásobníkom na suché semená. Vo vnútri krabičky je naklonená rovina, aby semená padali ku otvoru, z ktorého si ich vtáčiky vyberajú.

A tu je prehľad našich tohtoročných návštevníkov:

A ešte malá poznámka – vtáky prikrmujeme, ak je súvislá snehová prikriývka aspoň týždeň. Vtedy smelo môžete prikrmovať bravčovým alebo hovädzím lojom, semienkami slnečnice, maku, ľanu, konope, ovsenými vločkami, …Určite však nie pečivom, slaninou, zvyškami jedla – vtáky by mohli uhynúť…

Ak však už sneh zmizol, ďalej neprikrmujte…Vtáčiky teraz budú zbierač hlavne rôzne larvy škodcov, ktoré by inak ostali na stromoch a na zemi a cez leto by robili šarapatu

V lete sú vtáčiky zvyčajne schované v korunách stromov a je ich iba počuť – vďaka krásnej aplikácii ich už budeme vedieť identifikovať podľa spevu 🙂

Vreckovky

Valeria Knapová3 komentáre

Neviem ako Vy, ale ja som sa naučila žehliť na vreckovkách. Nakropiť, zrolovať, počkať, ožehliť, poskladať… Každotýždenný rituál dievčatka aj puberiačky.

Až kým som neprišla na internát – zvíťazila lenivosť a pohodlnosť, a naučila som sa používať papierové vreckovky. To mi trvalo pár rokov. Ochotne som prala látkové plienky, ale papierových vreckoviek som sa zrieknuť nechcela – veď tie bavlnené sú prežitok… A môj otec len pohoršene krútil hlavou, ako môžem utierať deťom soplíky papierom.

Až pri čítaní jedného porovnania mi to docvaklo: Na výrobu papierovej vreckovky sa spotrebuje cca 2,1l vody . Na výrobu bavlnenej vreckovky treba 165l vody, pretože pestovanie bavlny je náročné na spotrebu vody.  A potom ju ešte treba prať. Ale ak to prerátame na jedno použtie vreckovky, ktorú viete použiť až 520-krát, spotreba vody je niečo málo viac ako 0,5l. Spotreba energie na výrobu bavlnenej vreckovky je síce 0,78kWh a na výrobu papierovej iba 0,013kWh, ale prerátané na jedno použitie je  spotreba el. elnergie 0,04kWh. A ak prádlo nesušíte v sušičke ale na šnúre, ušetríte ešte polovicu.

Nemenej dôležitý aspekt je odpad – po jednej nádche môže vo Vašom smetnom koši skončiť vcelku pekná kôpka plastu. Papier z vreckoviek sa už recyklovať nedá, takže skončí alebo v komunálnom odpade alebo v kompostéri. V odpadových vodách tiež skončí množstvo bielidiel, chemikálií a zmäkčovačov, ktoré boli použité na výrobu mäkkej, bielej a voňavej vreckovky. V porovnaní s bavlnenou vreckovkou tak končí v prírode až 26-krát viac odpadu prerátaného na 1 použitie vreckovky. Vcelku dosť, nie?

A tak sme doma vymenili papierové vreckovky za bavlnené (konopné by boli ešte ekologickejšie, ale tie som zatiaľ v obchode nenašla) a žehliť sa učia naše deti 🙂

PS: Aby bolo porovnanie úplné, mala by som prerátať aj finančnú návratnosť. Snáď sa k tomu raz dostanem – alebo ste už ten prepočet niekde našli či urobili?  😉

Obaly na učebnice a zošity

Valeria KnapováLeave a comment

Priznám sa, že nerozumiem tomu, prečo sa má obaľovať do plastu práve zošit, ktorý je iba môjho dieťaťa a po skončení školského roka (v tom lepšom prípade) skončí v zbere papiera. Preto som dcére v prvej triede ani učebnice ani zošity na začiatku roka neobalila.  Moje ekocítenie sa nestretlo s pochopením učiteľov, a tak sme začali obaľovať do papiera…Vydržalo mi to asi týždeň, kým som nemusela obaliť matematiku ešte raz…Ale v druhom ročníku pribudli učebnice, ktoré sa mali vracať a to som si už netrúfla veriť, že na konci roka budú vyzerať bez obalu ako na začiatku roka. A tak som vytiahla šijaci stroj a prvý obal bol na svete.

Dnes už všetky učebnice aj niektoré zošity obaľujeme do originálnych bavlnených obalov. Každé dieťa si mohlo vybrať látku, akú chcelo – základ bol, aby sa mi páčili.

Vyrobiť obal je otázka asi 15 minút. Na pevné knihy, hrubšie písanky je vhodná pevná látka (závesovina), na tenké zošity, skôr košeľovina. Látku treba pred šitím oprať, aby sa zrazila a pri ďalšom praní sa už zmenšovať nebude.

Odmerala som učebnicu a pridala cca po 10ccm po stranách na vrecká (menej neodporúčam, lebo sa obaly ľahko vyzliekajú) a cca po 3 cm na horný a dolný okraj.

Celý obdĺžnik som obšila a dvakrát zahla.

 

Prišila som vrecká – vždy meriam presne na knihu. Pri niektorých obaloch som dávala aj gumu – dĺžka gumy = výška knihy +6cm a všila som ju do jedného vrecka.  Deti tak mohli učebnice zafixovať proti náhodnému otvoreniu.

Zatiaľ som menovky nešila – deti si učebnice pamätajú podľa tvaru. Ale ak by bolo treba, prišila by som z bielej bavlny a napísala fixou na textil.

Hotovo.

O rok ich len operiem a došijem pár nových obalov na nové učebnice 🙂

Triedenie odpadu

Valeria KnapováLeave a comment

Komunálny odpad sa u nás vynáša raz týždenne, ale keďže bývame ďalej od cesty, smetiari k nám nechodia. A tak všetko odkladáme do zberných nádob (osvedčili sa nám 300l plechové sudy) a vyvážame na zberný dvor sami. Čím viac odpadu vyprodukujeme, tým častejšie tam musíme ísť. A keďže to nie je žiadna zábava, snažíme sa toho odpadu vyprodukovať čo najmenej 🙂

Už v Bratislave sme bez problémov triedili množstvo odpadov a bolo prirodzené, že v tom budeme pokračovať aj v novom bydlisku. Na rozdiel od mesta, v dedine sa neseparujú viacvrstvové obaly (tetrapaky) ale navyše pribudol kôš na kovy.

Aby bolo triedenie jednoduché a efektívne, kuchyňu som už navrhovala s tým, že pod umývadlom budú dve zásuvky vyhradené na separovanie odpadu a na uskladnenie zemiakov a cibule.

Tým pádom mám koše vždy po ruke a bez problémov do nich vedia odpad vložiť aj deti

 

Urobila som si malý prehľad odpadov, ktoré sa objavili u nás za posledné dni a rozpis, kam ich triedime:

  • papier
    • kancelársky – množstvá aké môžu produkovať iba rodiny s deťmi, ktoré milujú kreslenie 🙂
    • písanky a pracovné zošity detí
    • obalový – výplne z balíkov, vrecká z obchodu,
    • kartóny – obaly od čajov, granka…
    • letáky
  • plasty – mikroténové vrecká zo zeleniny, ovocia, pečiva, nákupná taška, kelímky z jogurtov; Zbaviť sa práve tejto skupiny odpadov bude najväčšia výzva.
  • kovy –  alobalové viečka z jogurtov, smotany, konzerva z olív, kukurice
  • sklo – pár črepín z rozbitej fľaše, fľaša z vína, fľaša z kečupu.
  • nebezpečný odpad – toho zvyčajne veľa nemáme – baterky, žiarivky,
  • bioodpad-  vo väčšine domácností tvorí bioodpad asi 1/3-1/2 objemu komunálneho odpadu. Dnes už by mala takmer každá domácnosť bioodpad kompostovať. My ho však ešte ďalej delíme a zhodnocujeme:
    • pre králiky- šupky z koreňovej zeleniny, listy zo šalátov, ohryzky z jabĺk a hrušiek
    • pre sliepky – na tento účel mám vyčlenený jeden smaltovaný hrniec, ktorý je stále po ruke a  zbytky z jedla, potraviny po záruke
    • do kompostu – šupky z citrusových plodov, zemiakov, cibule, papierové vreckovky a všetko ostatné, čo nezožerú králiky a sliepky 🙂

A všetko ostatné, čo sa nám nepodarilo vytriediť, putuje do komunálneho odpadu…A potom na skládku, kde sa bude dlho rozkladať. Práve preto je mojou snahou sa vyhnúť tvorbe odpadu ako to len bude možné…

PS: U rodičov miesta na separovanie odpadu veľa nebolo, tak to vyriešili taškou Sakatri. Nezaberá veľa miesta a akurát sa im tam vôjde odpad z celého týždňa pekne rozdelený podľa druhu 🙂

 

Začíname

byvameekolLeave a comment

V roku 2011 sme sa s troma deťmi rozhodli odsťahovať z Bratislavy na kopanice. O rok neskôr sme sa pustili do stavby domu so slamenou izoláciou a  toto je blog o tom, ako bývame a žijeme, aké máme radosti aj starosti, ako sa snažíme znižovať odpad, ktorý produkujeme (aj keď na týchto, týchto alebo týchto sa zatiaľ nechytáme :), ako chováme pár zvieratiek a rýpeme sa v zemi našej skoropermakultúrnej záhrady, čo vyrábame a kutíme…

Budem rada, ak sa pridáte aj Vy a budete zdieľať svoje nápady, postrehy a pripomienky, otázky, tipy a triky 🙂